Nórsky prístup k športu a pohybu detí – kedy sa na Slovensku inšpirujeme ?

Ak by sme mali nájsť jedinú krajinu, ktorá je nasledovania hodná v mnohých ohľadoch, no najmä v prístupe k pohybu a športovaniu svojej populácie, určite by ňou malo byť Nórsko.

Bolo to po neúspešných OH 1988 v Calgary, kedy si Nóri povedali, že je čas zmeniť prístup krajiny k športu a pohybu svojej populácie – ten ich odvtedy priviedol a pravidelne privádza k nespočetným úspechom nielen na zimných OH, ale naprieč širokou paletou rôznorodých – letných či zimných – športových disciplín. Ako k tomu dospela táto krajina, mimochodom, takmer rovnako populačne bohatá ako Slovensko? Čím sa ako krajina môžeme nielen inšpirovať, ale začať zmeny do praxe aj konečne zavádzať?

Na úvod treba povedať, že Nóri v téme pohybu vychádzajú z mnohých dát a štúdií, ktoré sú zamerané na vplyv pohybu na učenie, psychické zdravie, prevenciu depresie (áno, nórske počasie nie je zrovna ideálne), prevenciu kriminality alebo na kognitívne či mentálne funkcie. Uvedomujú si, že šport a pohyb má veľký dosah na akademické výsledky – no nielen na tie.

Nórsky prístup k pohybu je pretavený v dvoch dokumentoch, ktoré tvoria bázu koncepcie rozvoja športu v Nórsku – Joy of SportsChildren Rights in Sports. Názvy dokumentov naznačujú, že pohľad Nórska na účasť svojho obyvateľstva v športových aktivitách je otázkou ich práva a nie možností (finančných či iných), či náhody tak, ako je tomu žiaľ na Slovensku. Od toho sa potom odvíja diametrálne odlišná stratégia, ktorá – čo je najdôležitejšie – prináša merateľné výsledky ako aj celkovú radosť z pohybu.

1. PARTICIPÁCIA

Radosť zo športu pre všetkých – to je motto nórskej koncepcie športu, ktoré je charakteristické účasťou všetkých obyvateľov a nie potenciálom vybraných detí, často v nízkom veku, ako je tomu napr. v Kanade, v Amerike, ale aj na Slovensku. Trocha štatistiky pre potvrdenie: 8 z 10 detí medzi 6 a 12 rokom sa v Nórsku venuje aspoň jednej športovej aktivite, a tiež platí, že podľa výskumu  z roku 2018 až 93% nórskych detí participuje na rôznorodých zimných športoch. Nie je to však zďaleka iba o typicky severských disciplínach – čo potvrdzujú aj nemalé úspechy nórskych športovcov v tých letných (volejbal, šprint, ženský futbal a i.). Nórske deti sú od malička vedené k radosti z pohybu, pretože nórsky rozvojový program športu u detí kladie dôraz na zážitok a menej na štandardný tréningový dril. Deti tak dostávajú možnosť zostať deťmi.

Rovný prístup a inklúzia sú bázou, ktorá definuje, že prístup k pohybu a športu majú mať všetci bez ohľadu na ich ekonomickú či sociálnu situáciu a výsledkom by mal byť nielen pozitívny zážitok dieťaťa po športovej aktivite, ale aj získať možnosť nebáť sa robiť chyby.

Participácia všetkých detí na športových aktivitách je základom pre rozvoj nórskeho športu, pretože neskôr dáva možnosť výberu z veľkého množstva potenciálnych profesionálnych športovcov. Investícia tohto druhu sa však zhodnocuje aj na zdravotnom stave obyvateľstva, nízkej miere kriminality a problémami s drogami či vandalizmom. Zmysel tohto modelu spočíva v začlenení pohybu do sociálneho rozvoja detí a mladistvých – tak aby sa mohli predovšetkým zabávať a nie prioritne vyhrávať.

2. ŠPORT A ŠKOLA

V Nórsku kladú obrovský dôraz na rozvoj športu u detí prostredníctvom škôl. To je zásadný rozdiel oproti slovenskému prístupu, ktorý v podstate šport kumuluje mimo bežný školský priestor. A to je chyba. Prečo ? Lebo Nóri sa od malička učia, že pohyb má byť bežnou súčasťou života a má mať k nemu prístup úplne každý – a to ideálne čo najviac lokálne. Podľa rozhodnutia Nórskeho parlamentu z roku 2017 sa v nórskych základných a nižších stredných školách (od 6-16 roku) zaviedla povinnosť minimálne jednej hodiny telesnej výchovy denne, z čoho vychádza, že nórske deti majú minimálne päť pohybových hodín týždenne priamo počas vyučovania. A to sme sa ešte ani nedostali k účasti na športových aktivitách v miestnych športových kluboch. Na Slovensku sa stále značná časť populácie stavia na odpor už pri návrhu troch hodín telesnej výchovy týždenne. Možno je na čase si klásť otázku PREČO a AKO toto zmýšľanie v našich podmienkach zmeniť.

Lokálne športové kluby, ktoré sú často v Nórsku priamo na školách, sú chrbticou rozvoja nórskeho športu. Každé mestečko či správna oblasť má svoj klub, ktorého chod do veľkej miery zabezpečujú dobrovoľníci. V celej krajine je vyše 12 000 (!) klubov, ktoré sú rovnomerne rozložené medzi 430 obcí v 19 rôznych krajoch.

Organizačne kluby spadajú pod najvyššiu národnú športovú organizáciu Nórsku konfederáciu športov (Norges Idrettsforbund, ďalej ako NIF). Viaceré prieskumy potvrdzujú, že vyše 80% Nórov navštevovalo v detstve klub a asi polovica všetkých tínedžerov patrí medzi aktívnych členov klubov. Princíp fungovania klubov nie je založený, ako tomu je u nás, na počte členov, ale na kvalite a ponuke rôznorodých športových aktivít. Toto kritérium následne ovplyvňuje to, do akej miery môžu kluby čerpať financie na svoje fungovanie. NIF tak priamo vytvára pravidlá, ktoré efektívne zveľaďujú a zatraktívňujú činnosť klubov.

Na základe regulácii NIF, kluby nesmú do 12 roku života udržiavať ligové poradie, čím su najmladšie deti chránené od skorej intenzívnej súťaže a špecializácie na konkrétny šport. Nakoľko v kluboch existuje varieta športových a pohybových disciplín, deti medzi nimi prirodzene pendlujú a to aj v tínedžerskom veku, kedy sa už môžu začať viac profilovať. Napriek tomu zostávajú silne previazené so svojim domovským klubom. Centrálny nábor pre jednotlivé športové disciplíny sa obvykle uskutočňuje až medzi 16 – 17 rokom života.

Vo všeobecnosti sú tieto regulácie nórskou spoločnosťou podporované, existuje však polemika, ktorá reflektuje nevýhodu v prípade raných vrcholových športov ako sú gymnastika či krasokorčuľovanie. Nórsky športový program však napriek tomu dbá na svoju hlavnú myšlienku a to je podpora pohybu a športu udržateľným a zdravým spôsobom, ktorý sa prelína s celkovým progresívnym pohľadom na výchovu a vzdelávanie detí. V športovom prostredí zostávajú tak aj tí, ktorí sa možno v detskom veku nejavia ako typicky talentovaní a ich predizpozície sa eventuálne prejavia až v tínedžerskom veku.

3. FINANCIE & INFRAŠTRUKTÚRA

NIF ako hlavná ogranizačná jednotka disponuje vyše 2 miliónmi členov (v krajine s 5 miliónmi obyvateľov !), pričom dohliada na 55 športových federácií, 19 regionálnych konfederácii, 366 športových rád a vyše 12 000 športových klubov. Je zodpovedná ako za elitný a profesionálny šport, tak aj za rekreačný šport populácie všetkých vekových kategórií. Pod NIF taktiež spadá Nórsky olympijský ako aj Paralympijský výbor.

Štruktúra nórskeho športu a jeho organizácii: DSP – Oddelenie správy športu pri Ministerstve kultúrnych záležitostí; NIF – Nórska konfederácia športov; DSO – Regionálne športové konfederácie; SSO – Špeciálne športové konfederácie; LSC – Športové rady; RSSO – Regionálne špeciálne športové federácie (DSO a LSC tvoria záštitu verejného športu, zatiaľ čo SSO a RSSO sú bázou profesionálneho športu)

Ako prebieha financovanie tohto kolosu a z akých zdrojov fungujú lokálne športové kluby ?

NIF je z veľkej časti financovaná národnou lotériou Norsk Tipping, korá vyčleňuje 64% svojich výnosov na šport (cca 400 miliónov dolárov ročne) a kupujúci majú taktiež možnosť venovať 7% svojho stávkového vkladu konkrétnemu športovému klubu.

Hlavným zdrojom príjmov športových klubov je členské, ktoré je však dlhodobo udržiavané na nízkej úrovni. Okrem členského sa členovia podieľajú na poplatku za tréningové jednotky. Tu treba podotknúť, že kluby sú riadené prevažne členmi-rodičmi, ktorí majú tak priamy dosah na fungovanie, rozvoj a efektivitu klubu. Ich dobrovoľnícka pozícia a práca je nosnou štruktúrou športu v Nórsku, ktorá je založená na koncepte jednoty a súdržnosti, tzv. dugnad culture. Rodičia sú často účastní mnohých tréningových aktivít v klube, nefungujú len ako štandardní taxikári detí na tréningy. Zároveň platí, že dieťa sa tu považuje za individualitu, ktoré si má v klube právo vyskúšať rôzne aktivity, nevyberá ich za neho rodič, dieťa tento systém podnecuje v kreativite a zodpovednosti.

Tréningové aktivity zabezpečujú tréneri-odborníci, medzi ktorými sú často aj mnohí rodičia.

Zvyšok príjmu klubov tvorí fund-raising a štátne dotácie z NIF, pričom tieto príjmy tvoria tretinu až štvrtinu celkových príjmov klubov (v závislosti od efektivity klubov vytvárať širokú paletu aktivít, viď vyššie).

Model športu v tejto krajine v sebe nesie myšlienku, že šport pre všetkých má byť záležitosťou štátu, zatiaľ čo sponzoring by mal byť výhradne podporným prostriedkom profesionálnych športovcov. Nóri sa zároveň držia pravidla, že ak štát prispieva na šport financie, ten musí spĺňať určité spoločenské ciele vrámci týcho športových aktivít. To znamená, že všetky organizácie pod NIF musia pravidelne vydokumentovať, že prostredníctvom športových aktivít vytvárajú deťom, mládeži ako aj hendikepovaným deťom vhodné podmienky na ich rozvoj.

Investíciou do verejného športu Nóri vytvárajú kvalitnú a širokú základňu pre rozvoj profesionálneho športu, a tá recipročne získava podporu od mnohých vrcholových nórskych športovcov.

Okrem širokej základne Nóri ťažia aj z efektívnych investícií – zameriavajú sa radšej na športy dostupné pre väčšinovú populáciu a skôr tie, ktoré sa dajú realizovať v skupinách. Takisto investujú do technológii a do výskumu v oblasti tréningu, ktorého výsledkom sú inovatívne tréningové metódy a neustály progres v ich najsilnejších športových disciplínach.

Na Slovensku stále chýba systém, ktorý by podporoval športovanie všetkých detí. Systém, ktorý by nebral ohľad na finančné či sociálne aspekty rodičov či akékoľvek epidemiologické opatrenia. Bez neho totiž môžu byť úspechy Vlhovej, Kuzminovej či aktuálne mladých talentovaných hokejistov na dlhé obdobie posledné a na nasledujúcich olympijských hrách sa budeme len prizerať, kam nám celý športový svet utiekol.


Zdroje:
1. Joy of Sport for All – Sport Policy Document 2011-2015, NIF
2. Children’s Rights in Sport, revised in 2015, NIF
3. Seippel, Ø., Skille, E.Å. (2015), Sport Clubs in Norway
4. https://www.sciencedaily.com/releases/2014/10/141014094753.htm
5. https://bora.uib.no/bora-xmlui/bitstream/handle/1956/23572/8_7_2020_Physical%20e.pdf?sequence=3&isAllowed=y
6. https://www.researchgate.net/publication/254304772_Sport_policy_in_Norway
7. https://www.tandfonline.com/doi/figure/10.1080/19406940.2010.547867?scroll=top&needAccess=true
8. https://www.aspeninstitute.org/wp-content/uploads/2019/04/Childrens-Right-to-Sport-in-Norway.pdf
9. https://www.aktivitetsguiden.no/episoder/how-much-does-it-cost-to-participate-in-sport
10. https://www.idrettsforbundet.no
11. https://link.springer.com/chapter/10.1007/978-3-319-17635-2_17
12. http://www.hospodarskyklub.sk/hd-dennik/index.cgi?2001.3.23+Sport+1+print
13. https://www.treneriveskole.cz/post/radikalne-odlisny-pristup-ke-sportu-pomohl-norsku
14. https://dennikn.sk/2731017/boby-nerobime-su-drahe-a-deti-maju-zakazane-sutazit-preco-su-nori-taki-uspesni/
15. https://smartsport.bg/program/27/
16. https://www.theguardian.com/sport/2022/feb/17/secret-behind-norway-winter-olympic-success
 


Pre pravidelný odber článkov, video tréningov či iných zaujímavých typov pre tvoj pohybový progres kdekoľvek sa zaregistruj tu: